Môj priateľ bol nedávno navštíviť nášho kamaráta Gorku v Baskicku a priniesol niekoľko zaujímavých fotiek a nových informácií o stave španielsko-baskického konfliktu. Gorka je baskický separatista, ktorého poznáme už štyri roky a odvtedy nás pravidelne, pri našich občasných cestovateľských stretnutiach informuje o svojej krajine, jej histórii, zvykoch, tradíciách a tak v nás postupne rastú sympatie k tomuto národu.
Vzhľadom k tomu, že momentálne nežijem na Slovensku, nemám prehľad aké filmy sa hrajú na filmových festivaloch, ale dúfam, že aj tie poľské sa tam vyskytujú, ak nie, veľká škoda pre slovenských divákov. Jeden z najzaujímavejších filmov, ktoré som v poslednej dobe videla je satira (spoločenská, miestami aj politická) Deň Blázna (Dzien Swira), natočená v roku 2002 režisérom Marekom Koterskim. Nazerané z iného uhla pohľadu je to vynikajúca komédia, ktorej pridanou hodnotou je, že si na konci uvedomíte ako ste sa 90 minút vlastne smiali sami na sebe.
Jeden národ, národ Podriadených,jedna uniforma, všetci bez mena, niekoľko vyvolených, niekoľko uniforiem, niekoľko rovnakých mien.. Jeden národ, národ Pracujúcich, národ počúvajúcich,nehovoriacich ,posluhovacích, ďakujúcich. Niekoľko nadriadených,hovoriaci, rozkazujúcich,neďakujúcich...
Nedávno, v rámci prípravy na maturitu som si čítala o Kukučínovi, Tajovskom, Timrave a ich chápaní dediny. Timrava jediná z tejto trojice nič neidealizovala, všetko popisovala dosť reálne. Tajovský ešte v pohode, ale Kukučín a celá jeho spoločensko- mravná koncepcia ma dostala. V čase prenikania kapitalizmu na dedinu považoval ľud za jediné zdravé, mravné jadro národa, pousmial sa nad ich neduhmi, nevzdelanosťou, alkoholizmom..a veril, že hlúpučký ľud je jedinou záchranou národa. Zaujímalo by ma, čo by rozprával dnes (alebo písal), keby sa poprechádzal po slovenskej dedine.
