Načo sú rodičom deti?

Autor: Vlaďa Bolješiková | 23.4.2005 o 18:55 | Karma článku: 5,94 | Prečítané:  1051x

  Občas, keď nemám nič na práci a z dediny niet úniku /cez víkend ide autobus o jednej a potom posledný o šiestej/, sa prechádzam po našom dvoj-generačnom dome.Pôvodne v ňom žili štyria ľudia: otec, mama, Naďka a Vlaďka.

Naďka sa vyparila a tak tu žijeme už len traja.Tiež sa neviem dočkať kedy vypadnem. Snáď to bude už o mesiac. Po maturite sa zbalím a vyrazím. Vlastne budem potrebovať peniaze. Kde ich vezmem? Vypýtam si od rodičov, samozrejme. Odídem, dlho ich neuvidím, vrátim sa a zas odídem. Oni dvaja, sami, zostanú v tom obrovskom dome.

Mne bude dobre, budem utrácať peniaze, ktoré mi občas pošlú na účet. Zavolám im, bude ma zaujímať či sú zdraví a či je doma všetko v poriadku. Povedia mi, že všetko je OK /aj keby nebolo/.

Budem míňať v cudzom meste s cudzími ľudmi ich prachy, spôsobím im bolesť, budú sa o mňa strachovať a klásť si otázky typu:Nedroguje to moje dieťa? alebo Nie je tehotné?

Aký budú mať zo mňa úžitok / resp. majú/? Ak aj nejaky majú /napr. pomoc v starobe/ stojí to za všetko to trápenie?

Pri pohľade na seba a na ľudí z môjho okolia si uvedomujem, že deti sú nevďačné, vypočítavé vyciciavače peňazí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

SME vás prevedie cez štvrťstoročie

Významné dni si pamätáme aj cez vlastné príbehy. Rozmýšľame, kde sme boli v 1989, komu sme v 1993 tlieskali a čoho sme sa v 1995 báli.

DOMOV

Dobré ráno: Privítajte nových pánov, singularita je tu

O nových pokrokoch vo vývoji umelej inteligencie.


Už ste čítali?